Strecha

Ešte zo základnej školy si pamätáme, že prvými obydliami človeka boli jaskyne, pretože poskytovali útočisko a ochranu pred nepriateľom i poveternostnými vplyvmi. Neskôr si človek začal stavať vlastné obydlia, ktoré bolo potrebné zastrešiť. Slúžili na to rôzne materiály – tráva, slama, kože, konáre. Dá sa povedať, že to boli akýsi predchodcovia skutočných strešných krytín, aké poznáme dnes. Na našom území sa podľa zachovanej literatúry používali najmä drevené šindle a tesané kamenné platne. Profilované šindle sa používali až okolo roku 1000 p. n. l.

 Najstarším montážnym systémom na strešnú krytinu bola korýtková krytina, ktorú rozšírili starovekí Rimania. A boli to práve Rimania,  ktorý po prvý krát použili  betón, a to v kupolovej streche známeho chrámu Panteónu. Najväčší rozvoj stavebných techník však začal omnoho neskôr, približne od 13. storočia, kedy boli slamené strechy nahradené škridlami, a to kvôli riziku častých požiarov. Okolo roku 1600 sa skončil vývoj rámovej konštrukcie a najdôležitejšie zásady stavby domov sa  nezmenili dodnes. V  18. storočí bol znovuobjavený betón – zmes malty a hrubého kameniva. Cementové škridly sa na prelome 19. a 20. storočia stali najčastejšie používaným strešným materiálom v Anglicku, kde bola ich výroba zautomatizovaná. K významnému prelomu v technológii výroby škridle došlo v 50. rokoch 20. storočia. Po skončení druhej svetovej vojny bol v dôsledku obrovských škôd veľký dopyt po všetkých stavebných materiáloch, vrátane škridly. Rudolf Braas – nemecký podnikateľ vtedy vyvinul technológiu, ktorá umožnila automatizáciu ich výroby.

Napriek modernizácii a veľkému výberu krytín si prvenstvo v obľúbenosti drží stále pálená strešná krytina. Za dve tisícročia ešte nebol vyrobený materiál, ktorý by prekonal jej unikátne vlastnosti, akými sú odolnosť voči kyslím a zásaditým látkam a farebná stálosť počas celej životnosti.  Vysoká teplota stabilizuje prírodnú tehlovú farbu škridly, pričom jej presný odtieň je ovplyvnený obsahom oxidu železa v hmote. Tmavohnedé sfarbenie je spôsobené vysokým podielom mangánu, za svetlobéžové vďačí pálená škridla vysokému obsahu vápnika a nízkemu obsahu železa. Hydroxidy železa sa vypália na tmavočervený odtieň. Ďalšie farebné odtiene je možné dosiahnuť pomocou rozličných metód farbenia. Navyše, to, že škridla prešla výpalom pri teplote nad 1000 °C vám dá istotu, že je nehorľavá. Pálená škridla je  prírodný produkt bez chemických prísad, vytvorený pomocou štyroch elementov – zeme, vody, vzduchu a ohňa a je úplne ekologická.

Ako prebieha výroba pálenej škridle?

Celý proces je dlhý a zložitý a má svoje presné zákonitosti. Dôležitá je kvalita hlavnej suroviny – hliny. Tá prechádza skúškou, až potom môže nasledovať samotná výroba. Cieľom kontroly je dosiahnuť čo najnižšiu pórovú štruktúru a nasiakavosť. Hlina musí byť vysoko kvalitná, trvanlivá a plastická, čo krytine zabezpečuje dostatočnú tesnosť. Takto vybraná hlina sa nechá odležať, potom nasleduje hrubé spracovanie – mletie. Tým by sa mala dosiahnuť najmenšia zrnitosť a čo najhladší povrch.  Takto spracovaná hlina sa znovu necháva odležať a následne dochádza k jemnému spracovaniu, pri ktorom sa rozdrvia aj najmenšie kamienky. Pridaním vody sa získava plastický materiál, z ktorého je možné vyrobiť škridly.

Podľa spôsobu výroby delíme škridly na razené a ťahané.

Razením sa vyrábajú profilované, klenuté alebo kužeľovo tvarované škridly a keramické doplnkové škridly ako sú hrebenáče, odvetrávacie a ukončovacie škridly. Razené škridly sa vyrábajú s jednoduchou alebo viacnásobnou drážkou naboku, hore, dole alebo úplne bez drážky. Pri procese tvarovania škridiel sa zo závitkového lisu vytláča plochý pás suroviny, ktorý sa rozdelí na surové škridly a tie sa zavedú do tvarovacieho lisu. Škridly sa pomocou razníka umiestnia do formy a vylisujú na razenú škridlu.

Ťahané škridly sa vyrábajú metódou ťahania. Spracovávaná surovina sa vkladá do závitového lisu. Z vytvarovaného pásu suroviny sa potom režú škridly v potrebnej dĺžke. Takýmto spôsobom sa vyrábajú klenuté alebo rovné škridly bez drážky alebo s bočnou drážkou a škridla s oblúkovým zakončením – tzv. bobrovka.

Škridly sa následne sušia v  tunelovej sušiarni pri teplote do 120 °C. Odparí sa z nich voda, čím vzniká schopnosť škridly dýchať a prepúšťať vlhkosť aj vzduch. Vysušené škridly sa ukladajú do šamotových kaziet na pecné vozy a potom už nasleduje posledná časť výroby, ich vypálenie. Prebieha v peci pri teplote nad 1000 °C, najčastejšie je to cca 1060 °C. Po výpale sa škridly opatrne ochladia. Celý tento veľmi zložitý proces od ohrevu cez vypálenie až po chladenie trvá približne 5 dní v závislosti od kvality hliny a vlastností výliskov.

Pálená škridla je pevná a odolná voči stálemu zaťaženiu  - návalov snehu, dažďa, silnému vetru aj krupobitiu, a preto poskytuje dokonalú ochranu vašej streche aj v tých najchladnejších oblastiach so silnými mrazmi. Je veľmi stála a výborne odoláva agresívnemu prostrediu, takže dažde a ani vtáčí trus ju nedokážu poškodiť a je skutočne nenáročná na údržbu. Je vhodná pri sklone strechy od 20-40 stupňov. Radí sa medzi stredne ťažké strešné krytiny.

Čoraz populárnejšou sa medzi stavebníkmi stáva škridla betónová. Jej začiatky siahajú do roku 1844 do malého nemeckého mestečka Staudachu, kde istý majiteľ miestneho kameňolomu Adolf Kroher vyrobil cementové strešné dosky. Boli veľmi pevné, nehorľavé a schopné odolávať náročným podmienkam. O 50 rokov neskôr ručnú výrobu týchto pásov zdokonalili a zautomatizovali. Táto nová technológia mala úspech a rýchlo sa rozšírila do celej Európy. Proces jej výroby zostal prakticky nezmenený. Hlavnou surovinou je piesok, ktorý sa zmiešava s cementom a vodou, až vznikne betónová masa, do ktorej sa potom pridávajú pigmenty železa. Tie určujú výsledný farebný odtieň škridle. Zmes sa tvaruje v špeciálnych formách pod vysokým tlakom, a z nekonečného profilovaného pásu sa pomocou nožov režú jednotlivé škridle. Tie sa potom v špeciálnych komorách vytvrdzujú pri teplote cca 60 stupňov a po 8-12 hodinách sa ich povrch zušľachťuje, napr. farbou alebo inými ochrannými látkami.  Zaručuje sa tak ich dlhšia životnosť a odolnosť voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Dnes  je betónová škridla stále modernou strešnou krytinou, využívanou nielen pre novostavby, ale aj pri rekonštrukciách starších striech. Využíva sa hlavne pri strechách so sklonom od 22-30 stupňov, výnimočne pri dodržaní prísnych pravidiel aj pri sklone od 12 stupňov. Radí sa medzi ťažké krytiny.

Rastúce vonkajšie teploty majú vplyv aj na nárast teploty v interiéri. Tento fakt pocítia najmä tí, ktorí bývajú v podkroví.  Najmä počas horúcich letných mesiacov sa tam  teploty môžu vyšplhať aj na 30 stupňov. Čo môžeme urobiť, aby to tak nebolo? Aj počas horúčav môže byť v podkroví príjemne.

Ak plánujete stavať dom s obytným podkrovím, treba už pri realizácii strechy myslieť na to, aby bola nielen moderná a bezpečná, ale aby sa pod ňou aj dobre bývalo. Teplota pod strešnou krytinou môže dosiahnuť aj 80 stupňov. To aká bude teplota pod strechou závisí od viacerých faktorov: orientácia strechy, počet okien a ich veľkosť, zatienenie, druh strešnej krytiny a možnosti vetrania. Poďme sa bližšie pozrieť na strechy.

Ak si myslíte, že farebný odtieň strechy spĺňa len estetickú funkciu, mýlite sa. Farba strechy dokáže ovplyvniť aj teplotu v interiéry. Všetci vieme, že biela farba najlepšie odráža svetlo, na strechách ju však bežne nevidíme. Práve naopak, na moderných domoch dominujú tmavé strechy, ktoré krásne ladia s bielymi stenami, zapadnú do každého exteriéru a pôsobia nadčasovo. Preto je nevyhnutné vybrať kvalitnú strešnú krytinu s reflexným povrchom, ktorý odráža slnečné žiarenie už na povrchu.  Napr. škridly Bramac Platinum alebo Tegalit s povrchovou úpravou Star túto vlastnosť spĺňajú, pričom teplota na takejto streche je oproti iným strechám nižšia aj o 10 stupňov alebo škridla s povrchovou úpravou ClimaControl od výrobcu Terran.

Okrem farby a materiálu strešnej krytiny sú rovnako dôležité aj podstrešné hydroizolačné fólie, ktoré majú schopnosť odbúrať až 80% slnečného žiarenia, a to smerom do priestoru, pričom povrch fólie zostáva chladnejší. To spĺňa napr. strešná fólia Bramac clima plus, ktorá zníži teplotu až o 3 stupne.

Pri regulácii teploty v interiéri je tiež dôležitá izolácia strechy. Veľmi efektívna je nadkrokvová izolácia Bramac Therm z PIR peny, čo v praxi znamená, že izolačný materiál sa kladie zhora na strešné krokvy, čím sa zabráni tepelným mostom. Táto metóda je bezpečná a účinná- dosahuje výborné výsledky ako u novostavieb, tak aj u starších stavieb.

Pozrime sa teraz bližšie na strešné okná. Možno práve tie vám v lete robia v podkroví šarapatu.  Slnečné žiarenie veľmi ľahko preniká cez sklá okien smerom do interiéru- na steny aj podlahu.  Ako zabrániť prehrievaniu podkrovia v tomto prípade? Veľmi jednoducho – nainštalovaním tieniacej techniky. Vonkajšie rolety výrazne eliminujú prenikaniu denného svetla, ale aj tepla z exteriéru do interiéru. Dnes máte na výber pestrú škálu vonkajších roliet a markíz tak, aby ladili s vašou strechou a dotvárali celkový estetický ráz celého domu. Navyše, moderné rolety VELUX  INTEGRA môžete riadiť na diaľku, ale môžu mať aj elektrický či solárny pohon. Taktiež je možné nastaviť ich  otváranie a zatváranie na presne stanovený čas. Pohodlie je teda zaručené.

No a v neposlednom rade, ak chcete zaručiť optimálnu teplotu vo vnútri domu, musíte vedieť správne vetrať, v opačnom prípade bude vetranie neúčinné. V zásade platí, že je lepšie krátke a intenzívne vetranie namiesto otvorených okien po celý deň, a to najmä počas letných horúčav. Vtedy je najlepšie vyvetrať ráno, keď ešte vzduch nie je horúci a potom znova večer, keď sú teploty príjemnejšie. Počas dňa, kedy je najteplejšie je najlepšie, ak všetky okná, najmä tie v podkroví ostanú zatvorené a rovnako aj rolety či žalúzie. Eliminuje sa tak prenikanie slnečného žiarenia a tepla smerom do vnútra domu. Preto ak ste doteraz nechávali okná otvorené po celý deň, skúste spôsob vetrania zmeniť a uvidíte, že aj klíma v interiéri bude počas horúčav priaznivejšia a vy sa budete cítiť lepšie a aktívnejšie.

Slnečná energia predstavuje jeden z najstabilnejších zdrojov čistej energie, navyše ide o obnoviteľnú formu. Keďže náklady na bývanie neustále rastú, mnoho domácností sa snaží hľadať alternatívne spôsoby na vykurovanie, ohrev vody či výrobu elektrickej energie. Ak uvažujete nad kúpou slnečných kolektorov alebo fotovoltických panelov, možno pre vás budú užitočné nasledujúce riadky. O aké zariadenia ide? V čom je rozdiel a oplatí sa do nich vôbec investovať?

Slnečné kolektory sú zariadenia, v ktorých sa slnečná energia premieňa na tepelnú, pričom je možné ju využiť na vykurovanie alebo ohrev vody. Na rozdiel od fotovoltických panelov, slnečné kolektory nevyrábajú slnečnú energiu. Ich výhodou je, že ani po dlhšom čase neklesá ich výkon ani sa neznižuje ich efektívnosť. Slnečné kolektory vedia pokryť60-70% nákladov na teplú vodu a cca 30% nákladov na vykurovanie.

Najčastejšie používané slnečné kolektory v EÚ ,  a teda aj na Slovensku sú ploché kolektory. Vyznačujú sa vysokou mechanickou odolnosťou, čo je veľká výhoda v našich klimatických podmienkach a znamená to, že sú schopné odolať snehu, vetru aj krupobitiu.

Okrem plochých slnečných kolektorov existujú aj trubicové kolektory, ktoré sú však menej odolné voči mechanickému poškodeniu, ku ktorému môže dôjsť pri  snehových zrážkach a mrazoch.  Vhodné sú  prioritne do teplejších klimatických oblastí, kde teplota vzduchu neklesá pod nulu a na Slovensku sa využívajú len minimálne. Treba však povedať, že ich výhodou je vyšší energetický zisk vrámci roka, ale znamená to aj vyššie vstupné náklady.

Slnečné kolektory delíme z hľadiska ich systémov na aktívne a pasívne. Ako fungujú a v čom je rozdiel?

Aktívne systémy odovzdávajú energiu teplonosnej a nemrznúcej solárnej kvapaline a tá zasa odovzdá svoje teplo vode v zásobníku. Kvapalinu udržuje v obehu malé elektrické čerpadlo. Spotreba elektrickej energie, pokiaľ ide o rodinný dom, je v tomto prípade len malá, približne 7-12 eur ročne.

Pasívne systémy fungujú na princípe konvekcie, čo znamená, že ohriata voda stúpa do zásobníka bez čerpadla a následne klesá smerom dole do panelov. Tento samotiažny systém je síce lacnejší, ale má aj menší zisk. Na Slovensku sa pasívne systémy kvôli nízkej mrazuvzdornosti nepoužívajú, ale sú vhodné do teplejších klimatických podmienok.

Fotovoltické panely sú zariadenia, ktoré menia slnečnú energiu na elektrickú. Týmto spôsobom je možné nielen ohriať vodu, ale aj napájať elektrické spotrebiče v domácnosti.

 Existujú 3 základné typy fotovoltických panelov. Vyrábajú sa odlišným postupom a majú aj rozdielne parametre. Ide o  monokryštalické panely, ktoré dosahujú najvyššiu účinnosť, okolo 20 %. Ostatné typy sa používajú už len výnimočne, napríklad ako súčasť solárnych svietidiel. Polykryštalické panely majú oproti monokryštalickým účinnosť iba 13–16 % a horšie odolávajú vysokým teplotám. Ich jedinou výhodou je nižšia cena. Spomenieme ešte amorfné fotovoltické panely, tie majú ešte nižšiu účinnosť, len okolo do 7%. Na dosiahnutie rozumného výkonu by ste nimi museli pokryť veľmi veľkú plochu strechy. Keďže sú tenké, horšie sa chladia a majú nízku odolnosť voči vonkajším poveternostným vplyvom.

Pokiaľ by ste chceli týmto spôsobom ohrievať vodu, máte možnosť urobiť tak pomocou fotovoltickej elektrárne, alebo je možné aj zapojenie bez meniča. Druhý spôsob je nielen lacnejší, ale aj jednoduchší. Výhodou je, že fotovoltický ohrev vody funguje aj v prípade výpadku elektrického prúdu, čo je veľmi praktické. Kombinácia fotovoltických panelov a elektrického akumulátora predstavuje ideálnu možnosť, nakoľko zaistí vašu nezávislosť od dodávateľa elektriny.

Zaujímajú vás tieto alternatívne zdroje energie a uvažujete nad ich kúpou? Chcete vedieť, či sa vám investícia do fotovoltických panelov alebo slnečných kolektorov oplatí?

 Odborníci odporúčajú dať si urobiť energetický prepočet. Vo všeobecnosti však platí, že návratnosť financií závisí od počtu osôb v domácnosti a najmä od spotreby vody. Najviac sa teda oplatí u väčších rodín a rodín s malými deťmi. Ak sa pre inštaláciu slnečných kolektorov alebo solárnych panelov rozhodnete, vedzte, že najväčšími plusmi budú rýchla inštalácia, šetrenie kotla, pretože ho po väčšinu roka ani nebudete zapínať a energetická nezávislosť a sebestačnosť. Solárne zariadenia sú takmer bezúdržbové a v neposlednom rade sú nadčasové a ekologické. Predpokladá sa, že v budúcnosti sa budú využívať stále viac.

Zelené strechy – to nie je len módny trend posledných rokov. Tento typ striech predstavuje funkčné riešenie, a to nielen pre domácnosti, ale aj pre celé mestá či obce.

To, čo nás pri strechách zaujíma najviac, je ich tepelný komfort. Platí to aj pri zelených strechách.  Ako vlastne zelená strecha funguje? Je efektívna iba v lete alebo počas celého roka? Pozrime sa na to bližšie.

V lete väčšinu slnečného žiarenia zachytávajú rastliny a strešný substrát. Pod substrátom sa nachádza hydroakumulačná vrstva a vzduchová medzera tvorená drenážnou vrstvou. To je hlavný dôvod, prečo sa povrch stavby neprehrieva.  A čo v zime? Obstojí zelená strecha aj v prípade silných mrazov a bohatej snehovej nádielky? Odpoveď je áno. Najnižšie teploty zachytávajú horné izolačné vrstvy, tým pádom je na strešnej fólii teplota už o niečo vyššia a priateľnejšia. Rozdiel však môže byť aj 55 stupňov v lete a 25 v zime. A to už je čo povedať. Zelená strecha je teda nepochybne výborný izolant, a aj vďaka tomu môžete na energiách usporiť stovky eur.

Okrem tepelného komfortu nás určite zaujíma aj kvalita strechy. V dnešnej dobe je na trhu bohatá ponuka strešných krytín, a tak pochopiteľne uvažujeme, ktorú vybrať, aby nás nesklamala a vydržala po mnohé roky v dobrom stave  a zachovala si aj svoj farebný ráz. Práve tieto starosti nám pri zelenej streche odpadajú. Vrstvy zelenej strechy totiž chránia strešnú fóliu nielen pred tepelnými vplyvmi, ale aj pred mechanickým poškodením. Strecha tak vydrží po celý život.

Zelené strechy sú nielen moderné a praktické, ale aj ekologické. Prispievajú k zlepšeniu kvality vzduchu, lebo absorbujú škodlivé látky a produkujú kyslík. Najmä v posledných rokoch sa často hovorí o zadržiavaní dažďovej vody. Ako to funguje pri zelených strechách? Časť zrážok zachytáva strešný substrát a časť hydroakumulačná vrstva., z ktorej potom vodu čerpajú rastliny, ale aj drobné živočíchy žijúce na zelenej streche.  Časť vody sa vyparuje naspäť do ovzdušia. Takto sa udržiava zdravé prostredie a prirodzená vlhkosť. A koľko vody sa zadrží? V lete 70-90%, v zime okolo40%. Veľkou výhodou je, že zelené strechy eliminujú vznik požiaru a jeho následné šírenie, čím spĺňajú aj bezpečnostné kritérium. Zelená strecha môže osloviť tých, ktorí sú citlivý na hluk. Výskumy ukázali, že zelené strechy eliminujú hluk o 40-50 decibelov, čo nie je zanedbateľná hodnota.

Zelená strecha , to je aj  priestor pre váš relax a plnenie snov. Ak vás nezaujali predchádzajúce body, potom vás istotne osloví zelená strecha ako možnosť ďalšieho priestoru, ktorý vám bežná strecha neposkytne. Predstavte si piknik na streche alebo trávenie voľného času v okrasnej či úžitkovej záhrade. To nie je žiadne sci fi, ale skutočnosť, ktorú zelené strechy predstavujú. Aj na streche si tak budete môcť pestovať bylinky, kvety, či dokonca stromy a kríky.

Aký typ zelenej strechy si vybrať?

Extenzívna zelená strecha

V prípade extenzívnej zelenej strechy je hrúbka vegetácie pomerne nízka, približne 5 až 15 centimetrov. S tým súvisí aj nižšie zaťaženie strechy. Preto je extenzívna zelená strecha vhodná pre väčšinu striech. V prípade starších striech je však vhodné dať celkový stav posúdiť statikovi a vyhnúť sa tak prípadným komplikáciám.

Na extenzívnej zelenej streche môžeme nájsť odolné typy rastlín. Vždy sa však jedná o nízke rastliny, ktorým stačí relatívne malá hrúbka substrátu. Dá sa povedať, že ide o bezúdržbový typ strechy, ktorý však nie je vhodný na pohyb. Svoj voľný čast tu teda tráviť nebudete. Ak plánujete osadiť zeleňou priestor, kde sa chcete aj pohybovať,vhodnejšia bude  intenzívna zelená strecha.

Intenzívna zelená strecha

 Tento typ zatrávnenej zelenej strechy je vhodný iba pre strechy, ktoré znesú vyššie zaťaženie. Vrstva substrátu je tu totiž vyššia. Zvyčajne sa pohybuje medzi 30 až 100 centimetrami. Vďaka tomu celý systém dokáže veľmi účinne zadržiavať dažďovú vodu, o čom sme písali vyššie. Pri tomto type strechy je aj vyššie zaťaženie a vďaka tomu je strecha vhodná aj na relax i aktívne trávenie voľného času.

Ktorý typ strechy si vyberiete, závisí od vašich preferencií, ale aj od samotného stavu danej strechy.  Ten si určite dajte skontrolovať odborníkom. Pamätajte, že akákoľvek strecha aby dobre slúžila, musí byť v prvom rade bezpečná.

Ak ste sa rozhodli rekonštruovať strechu alebo práve staviate nový dom, určite uvažujete nad strešnou krytinou. Výber strešnej krytiny netreba podceniť, lebo je to práve ona, čo bude chrániť strechu pred poveternostými vplyvmi. Takisto je to práve strecha, ktorú si na dome  zvyčajne všimneme ako prvú. Podľa čoho ju teda vybrať?

Pokiaľ ide o strešnú krytinu, na výber máte škridly, plech a betón. Čoraz populárnejšie sú aj zelené strechy, na Slovensku je ich však zatiaľ minimum.

Keramika

Pokiaľ uprednostňujete prírodné materiály, ideálnou voľbou sú škridly Tondach, vyrobené z hliny, bez chemických prísad. Keramická škridla prirodzne dýcha, rýchlo sa vysúša a nevznikajú na nej nebezpečené a zdraviu škodlivé plesne. Ďalšou výhodu pálených škridiel je ich odolnosť voči kyslým a zásaditým látkam, takže vtáčí trus ani kyslé dažde nenarušia jej povrch. Navyše, keramická krytina má veľmi vysokú mechanickú pevnosť , dokáže teda dobre odolávať tlaku snehu či krupobitia.  Po estetickej stránke je veľkou výhodou  jej precízne spracovanie. Výsledkom je trvácna krytina, ktorá si zachováva pekný farebný vzhľad  bez akejkoľvek údržby s overenou životnosťou aj 100 rokov. Azda preto je práve pálená keramická škridla obľúbeným materiálom na strechy rodinných domov.

Betón

Betónová strešná krytina sa na strechách využíva už od 19.storočia. Vyznačuje sa mimoriadnou pevnosťou, stálosťou tvaru a odolnosťou aj v najnáročnejších podmienkach. Vďaka dodatočným povrchovým úpravám dosahuje jej životnosť aj 100 rokov. Aj preto je betónová škridla stále obľúbenou voľbou pri výbere strešnej krytiny.

Bramac je stálicou na trhu so strešnými krytinami. Betónové škridly Bramac sú vyrábané z vysokokvalitných surovín -  piesku, vody, portlandského cementu a pigmentov oxidu železa. Výhody strešnej krytiny Bramac spočívajú v jednoduchej a rýchlej pokládke, mrazuvzdornosti, čo je v našich podmienkach nesmierne dôležité a v ekologickosti použitých materiálov. Sú až o 50% pevnejšie ako stanovuje norma, a preto znesú aj extrémne zaťaženie, ako krupobitie, návaly snehu a silný vietor.  Kvalita týchto betónových škrídel je  testovaná vo vlastnom testovacom stredisku v Monier Technical Centre, ktorý je na trhu strešných krytín unikátom.

Značka Terran predstavuje kvalitu a nadčasovosť. Tieto betónové škridly sa vyznačujú jemným a hladkým, ale zato odolným povrchom, farebnou stálosťou a napríklad aj odolnosťou voči machom. Navyše Terran Clima control zabezpečuje optimálne podmienky na bývanie tým, že odráža od povrchu strechy UV žiarenie. Predstavuje tak aj energeticky efektívne riešenie.

Plechová strešná krytina

Plechové strešné krytiny sa tešia stále väčšiemu záujmu zákazníkov. Vyniknú najmä na moderných novostavbách, ale čaro dodajú aj starším domom. Strechy s plechovou strešnou krytinou sa okrem vysokej kvality vyznačujú širokou škálou farieb a povrchov, nízkou váhou, zaujímavým dizajnom a dlhou životnosťou.

 Kvalitu v podobe plechovej strechy ponúka firmy Lindab. Na výrobu používa kvalitnú švédsku oceľ, a to už od roku 1959. Výber je bohatý, od klasického či vlnitého plechu, cez plechy s minerálnym posypom pripomínajúcim škridlu, až po strešnú krytinu s integrovaným fotovoltaickým panelom, ktorý dokáže získavať energiu zo slnka. Strešná krytina Lindab Goodlock je zasa  unikátna práve tým, že sa neskrutkuje v ploche krytiny, tak ako väčšina plechových strešných krytín. Celý strešný systém je zámkový, čo laicky znamená, že do seba veľmi presne zapadá a nedochádza tak k prevŕtaniu krytiny kotviacimi skrutkami.

Momentálne veľmi populárne sú falcované krytiny – dlhé pásy plechu ktoré zapadajú do konceptu modernej architektúry.

To, akú krytinu si vyberiete závisí len na vás, na vašom vkuse, finančných možnostiach, ale tiež od od architektonického rázu okolitých stavieb.

Strecha je najdôležitejšou konštrukčnou časťou stavby, závisí od nej aj celková životnosť stavby. Úlohou strechy je v prvom rade ochrana pred poveternostnými vplyvmi – dažďom, snehom a vetrom, ale prispieva tiež k udržiavaniu tepla v interiéri a v súčasnosti už plní aj estetickú funkciu. Výber strechy závisí najmä od našich finančných možností ale tiež od nášho vkusu. Už pred samotnou realizáciou strechy treba myslieť na budúcnosť, napríklad aj na to, či budeme chcieť priestor pod strechou obývať. Sklon strechy ovplyvňuje aj nadmorská výška miesta, kde bude stavba stáť, klimatické podmienky aj celkový ráz lokality, kde ideme stavať. V neposlednom rade, pri výbere strechy by sme mali myslieť aj na energetickú náročnosť domu. V dnešnej dobe je komplikované už len získať stavebné povolenie. Náročná časovo aj finančne je samotná stavba domu, ale neskôr aj starostlivosť o dom, napríklad vykurovanie, klimatizácia...

Keď hovoríme o streche, musíme spomenúť aj krov strechy.

Práve krov je hlavnou nosnou konštrukciou strechy. Projektuje ho len odborne spôsobilá osoba a akékoľvek odchýlky vyhotovenia od projektu musí projektant schváliť. Krov nesie celé zaťaženie vlastnej hmotnosti, ale aj hmotnosti krytiny a tiež zaťaženie snehom a vetrom.

Aký krov by sme mali zvoliť na náš dom?

KLASICKÝ KROV

Klasické krovy sú osvedčenými typmi strešných konštrukcií a využívajú sa pri najzložitejších tvaroch strechy, hoci sú finančne náročnejšie. V dnešnej dobe sa azda najviac využíva hambálkový krov, ktorý je aj najekonomickejší. Klasický krov sa odporúča pri prízemných stavbách so sklonom strechy viac ako 30 stupňov. Prekleňuje menšie rozpätia, približne do 8-10 metrov. Tradičnému krovu najviac sedí sedlová strecha- v tvare písmena A na jednoduchých domoch s obdĺžnikovým pôdorysom. V takom prípade je možné využívať priestor krovu aj na bývanie. Pri príliš členitom pôdoryse sa klasický krov kvôli finančnej náročnosti neodporúča.

VÄZNÍKOVÝ KROV

Okrem klasického krovu si môžete vybrať aj väzníkový krov, a to v tom prípade, že neplánujete podkrovie obývať, ale bude vám postačovať ako odkladací priestor. Vtedy bude mať vaša strecha zložitejší tvar,  sklon pod 25 stupňov a väčšie rozpätie. Môže ísť napríklad o dom v tvare štvorca s rozmermi 12x12m, bez vnútorných nosných stien. Väzníkový krov predstavuje typ ľahkej nosnej konštrukcie vyrobenej z väzníkov. Keďže má menšiu hmotnosť, je tým pádom aj menšie zaťaženie na nosné steny a základy stavby. Okrem rodinných domoch sa tento typ krovu využíva aj pri bytových domoch či skladových a poľnohospodárskych budovách. Veľkou výhodou je rýchla montáž- spravidla postačí jeden deň -  a menšia finančná náročnosť. Dobrou správou je aj to, že tento typ krovu umožňuje vytvoriť strechy rôznych tvarov a využiť tak aj veľmi členitý pôdorys.

Či už sa rozhodnete pre klasický alebo väzníkový krov, majte na pamäti, že čím väčšie bude zaťaženie strechy, tým viac materiálu budete na stavbu krovu potrebovať. Pod zaťažením strechy sa myslí zaťaženie od snehu, vetra, ale aj úžitkové zaťaženie, čiže váha predmetov, ktoré sa v priestore krovu budú nachádzať.  V nemalej miere na zaťaženie strechy vplýva aj typ krytiny. Tu platí, že čím ťažšia krytina, tým ťažšie zaťaženie strechy. Ľahšie sú plechové strechy, ťažšie betónové krytiny.

Z akého dreva sa krov vyrába?

Kvôli funkčnosti a spoľahlivosti drevenej konštrukcie strechy sa musí používať drevo s vhodnými fyzikálnymi a mechanickými vlastnosťami a s vysokým stupňom prirodzenej trvanlivosti. Najpoužívanejšími drevinami sú smrek, jedľa, borovica, dub a agát. Pri výbere dreva na strechu je potrebné dbať na to, aby  neobsahovalo veľký počet hŕč a kazových miest, miest napadnutých škodcami či hnilobou, ale aj čo najmenej otvorov a zárezov. Len tak bude vaša strecha nielen pekná, ale aj stabilná a spoľahlivá v každom ročnom období a za každého počasia.

Aktuálne zimné obdobie a s ním spojená snehová nádielka nám síce robia radosť, no na druhej strane môžu spôsobiť aj nemalé problémy. Konkrétne máme na mysli sneh padajúci zo striech, ktorý môže byť dokonca životu nebezpečný.

Majiteľ nehnuteľnosti je podľa zákona povinný zabezpečiť svoju strechu tak, aby padajúci sneh nikoho neohrozil. A práve na to slúžia rôzne protisnehové prvky a zábrany, ktoré je možné na strechu osadiť počas výstavby, ale aj dodatočne.  Nie každý však túto povinnosť splní. Väčšinou sa títo nezodpovední ľudia spamätajú, až keď sa stane nešťastie, a to už môže byť neskoro. Pádom snehu zo strechy totiž nevznikajú len materiálne škody, ale čo je horšie, aj ťažké úrazy, v najhoršom prípade smrteľné. Ak teda plánujete stavať dom alebo rekonštruovať strechu, myslíte aj na jej bezpečnosť a údržbu. Aby ste sa v zime pri výdatnom snežení nemuseli obávať o bezpečie vašej rodiny, ale aj ostatných okoloidúcich, je potrebné uvažovať nad protisnehovou ochranou, o to viac, ak bývate v horskom prostredí či v oblasti s častým snežením.

Čo je to protisnehová ochrana a načo slúži

Protisnehová ochrana by mala byť súčasťou každej strechy. Od toho závisí jej bezpečnosť. Problematické sú najmä šikmé strechy so sklonom od 10 do 45 stupňov a práve pri nich sa oplatí myslieť na snehové lapače. Pri strechách so strmým sklonom je situácia o niečo jednoduchšia, pretože sneh sa na nich nezachytí. 

Protisnehová ochrana zahŕňa prvky, akými sú lapače a rozrážače snehu, protisnehové zábrany,  háky či   škridly s malými výstupkami. Všetky tieto prvky majú spoločné jedno -  slúžia na to, aby sa sneh na streche rovnomerne zachytával a zabránilo sa jeho masívnemu, tzv. lavínovému zosuvu. Tieto prvky sa umiestňujú v určitých rozstupoch na celú plochu strechy. Na zabránenie pádu väčšej masy snehu sa používajú líniové prvky, buď vo forme mrežových alebo tyčových zábran. Umiestňujú sa po celom obvode strechy v jej dolnej časti, prípadne iba nad vstupy do domu, garáže, nad terasu, prípadne nad strešné okná a vikiere. Keďže bodové a líniové prvky majú odlišnú úlohu, z praktického hľadiska je ideálna ich kombinácia.

Ďalšou  možnosťou, ako sa chrániť pred masívnym zosuvom snehu zo strechy je podľa odborníkov vlastný nosný systém, montovaný priamo na krov. Háky a líniové prvky sa skrutkujú priamo cez krytinu do krokvy. Pri falcovaných plechových krytinách sa protisnehové prvky montujú na falc pomocou držiakov.

Kedy protisnehovú ochranu namontovať?

Ako už bolo spomenuté, prvky protisnehovej ochrany môžete na strechu namontovať aj dodatočne, nemusí to však byť jednoduché. Keďže líniové prvky sa montujú len na špeciálne, nosné škridle, vymieňajú sa kus za kus. Taktiež pri osádzaní kovových hákov na škridle, je nutné vymeniť aj okolité škridle, čím sa navyšujú celkové náklady na úpravu strechy.  Ďalšou komplikáciou môže byť napríklad farba novej  škridle, ktorá sa nemusí úplne zhodovať s tou pôvodnou. Odborníci sa teda prikláňajú k názoru, že protisnehová ochrana by mala byť od samého začiatku súčasťou strechy. Mali by ste na to myslieť vopred, ideálne už pri stavbe domu a realizácii strechy. 

Svojpomocne či odborníkmi?

Montáž prvkov protisnehovej ochrany by ste mali nechať na odborníkov, v ideálnom prípade by ju mala vykonávať firma, ktorá realizuje vašu strechu. Vyberajte si prvky, ktoré odporúča výrobca. Stavte na kvalitu a nedajte sa zlákať lacným čínskym trhom, inak si koledujte o problémy. Naše normy sú diametrálne odlišné od noriem v ázijských krajinách a aj kvalita dodávaných stavebných prvkov nie je porovnateľná s tovarom od renomovaných výrobcov s dlhoročnými skúsenosťami. V súčasnosti je aj ponuka prvkov protisnehovej ochrany bohatá. Na výber máte rôzne druhy, ale aj rozdielne tvary, veľkosti a materiály.

Vždy sa informujte a konzultujte s odborníkmi, ktoré protisnehové ochranné prvky sú vhodné pre vašu strechu, či už je plechová alebo škridlová. Len kvalitná a bezpečná strecha ochráni váš domov a prispeje k pokojnému a zdravému bývaniu.

Ak uvažujete o stavbe či kompletnej rekonštrukcii domu, určite ste rozmýšľali nad tým, aká by mala byť  strecha.  Je lepšia strecha rovná alebo šikmá? Ktorá strecha je lacnejšia? Akú strechu si mám vybrať, ak na nej chcem mať slnečné kolektory? A samozrejme, ktorá strecha dlhšie vydrží? Všetky tieto otázky sú na mieste a je dobré mať ich zodpovedané už na začiatku plánovania stavby.

Dá sa povedať, že strecha je na dome najdôležitejšia. Je to akýsi symbol bezpečia, pretože práve ona chráni dom pred poveternostnými vplyvmi. Strecha sa  výraznou mierou podieľa na celkovom vzhľade domu, určuje jeho charakter. Keď prechádzame okolo neznámeho domu, často je to práve strecha, ktorá nám učaruje. Preto jej výber rozhodne netreba brať na ľahkú váhu. Skúsení odborníci z firmy REMOT SI – BIGMAT z Popradu vám radi poradia s výberom správnej strechy a jej následnou realizáciou od začiatku až do konca.

Plochá či šikmá?

Ploché strechy boli v minulosti veľmi obľúbené, avšak kvôli problémom so zatekaním ich popularita postupom času klesala. Dnes, s príchodom nových, kvalitnejších materiálov sa ploché strechy znova tešia obľube, najmä u mladej generácie.  Za plochú strechu sa považuje strecha s maximálnym  sklonom 10 stupňov. Menší sklon nie je vhodný, a to práve  kvôli odtekaniu dažďovej vody. Nespornou  výhodou tohto  typu strechy je, že je lacnejšia oproti šikmej streche, ktorá zaberá väčšiu plochu, a tým pádom aj náklady na jej zateplenie a následné vykurovanie domu sú nižšie ako u šikmých striech. Ak plánujete dom s podkrovím, plochá strecha pre vás nepripadá do úvahy. Nachádza sa hneď nad obytným priestorom, čiže podkrovým nedisponuje. Samozrejme, v budúcnosti môžete dať plochú strechu dole a podkrovie dodatočne vybudovať, rozhodne to však nie je lacná záležitosť. Plochá strecha sa hodí na moderné bungalovy, ale aj poschodové domy typu kocka či kváder. Je možné na ňu zakomponovať slnečné kolektory, strešné okná či svetlovody. Pred výstavbou rodinného domu však treba brať do úvahy aj to, aké typy domov sú v okolí a aké majú strechy, aby k nim váš vysnívaný domov zapadol a nebol niekomu takpovediac tŕňom v oku.

Šikmé strechy sú medzi staviteľmi dlhodobo populárne a preferované Prečo?  V prvom rade preto, že vďaka svojej mohutnej konštrukcii a strmému sklonu sú odolnejšie voči silnému dažďu, snehu, vetru a iným poveternostným podmienkam. Tým sa výrazne znižuje riziko zatekania a následného poškodenia. Slovensko je krajina s nestálym počasím a relatívne nízkym počtom slnečných dní bez dažďa a snehu. Aj preto sú  šikmé, alebo sedlové strechy preferované najmú v horských oblastiach. Sklon šikmej strechy umožňuje tiež  lepšie prúdenie vzduchu vo vnútri domu. Toto lepšie vetranie pomáha regulovať teplotu a úroveň vlhkosti, čím sa vytvára zdravé životné prostredie a predchádza sa problémom, ako sú plesne a huby, a s tým spojené alergie rôzneho druhu a rozsahu. Šikmé strechy poskytujú lepšiu izoláciu v porovnaní s plochými strechami, čo vedie k dobrej energetickej účinnosti. Konštrukcia pomáha zadržiavať teplo v chladnejších mesiacoch a naopak, v horúcom počasí udržiava interiér chladnejším. Ako na plochú, tak aj na sedlovú strechu je možné namontovať slnečné panely, vikiere, strešné okná či strešné balkóny. Renomované značky VELUX, FAKRO a ROTO ponúkajú pestrú škálu strešných okien, ako aj doplnkov na strešné okná, ktoré oživia každú strechu a spravia ju skutočne výnimočnou.

 Či už sa rozhodnete pre plochú alebo šikmú strechu, na výber máte širokú škálu možností dizajnu, ako pre moderné domy, tak aj pre tradičné stavby. K dispozícii sú rôzne materiály, farby, povrchové úpravy a strešné krytiny, ktoré vyhovujú vášmu osobnému vkusu. Táto všestrannosť vám umožní vytvoriť strechu, ktorá bude nielen dobre fungovať, ale zároveň dodá vašej nehnuteľnosti jedinečný charakter. Ak sa neviete rozhodnúť, ktorý typ strechy je pre vás ten pravý, kontaktujte profesionálov. Spoločnosť REMOT SI s.r.o. člen medzinárodnej aliancie Bigmat. Pomôžu vám s výberom správnej strechy, strešnej krytiny aj ostatných záležitostí týkajúcich sa strechy. Nelámte si hlavu nad vašou strechou, ale užívajte si všetky jej výhody.