Aká je ideálna teplota v domácnosti?

S aktuálnou vykurovacou sezónou sa nám možno natíska otázka, aká teplota je vlastne pre domácnosť optimálna.  Máme doma dostatočne teplo alebo by sme mali prikúriť? Alebo naopak – neprehrievame zbytočne svoj byt či dom? To všetko sú otázky, ktoré možno trápia mnohých z nás. Poďme teda spolu hľadať ideálnu teplotu.

Nie je to však také jednoduché. Ideálna teplota vlastne ani neexistuje, pretože každý z nás je nastavený inak. Kým niekomu stačí v interiéri teplota 18 stupňov, inému je pri takejto teplote zima a komfortne sa cíti, len ak je teplota aspoň 22 stupňov.  Niekto teda bude tvrdiť, že pre zdravie a celkovú pohodu je prospešné, ak je v byte chladnejšie, iný zas potrebuje na správne fungovanie teplo. Ako to teda s tou teplotou je?

Pravdou je, že každému vyhovuje niečo iné a preto hľadať ideálnu teplotu je veľmi ťažké. Odborníci však našli určitý konsenzus a na niečom sa predsa len zhodli. Neexistuje optimálna teplota pre celý byt alebo dokonca dom, ale môžeme sa dopracovať k optimálnej teplote pre danú miestnosť.

Začnime v obývačke, kde väčšina z nás trávi najviac voľného času. Ak je to miestnosť kde nespíme, teplota by mala byť v rozmedzí 19-22 stupňov. V obývačke väčšinou relaxujeme na gauči, čítame, sledujeme televíziu alebo sa venujeme hrám či ručným prácam. Teplota by nemala byť príliš nízka, aby nám nebola zima a aby sme sa cítili komfortne.

Naproti tomu v spálni, kde spíme, by mala byť teplota o niečo nižšia, ideálne v rozmedzí 17-20 stupňov. Ak je spálňa prekúrená, spánok nie je kvalitný, v noci sa budíme spotení a ráno sme nevyspatí a unavení. Prílišné teplo človeka ešte viac vyčerpáva a tieto okolnosti sa negatívne prejavia aj na našom zdraví. Deti sú viac unavené, častejšie choré, neschopné sústrediť sa,  majú problémy s dýchaním. Pri dlhodobom prekurovaní spálne hrozia alergie a zhoršenie celkového zdravotného stavu detí i dospelých. Ak sa teda chceme dobre vyspať a udržať si celkové zdravie, udržujme teplotu v spálni na maxime 20 stupňov.

Iná situácia je v kúpeľni. Tam by zas teplota mala byť o niečo vyššia, ideálne 22-25 stupňov. Ak je v kúpeľni dlhodobo chladno, na stenách sa tvoria plesne, čo sa znovu negatívne odrazí na našom zdraví. Okrem správneho kúrenia treba dať pozor aj na pravidelné vetranie, bezprostredne po sprchovaní či kúpaní. Vetranie by malo byť krátke, ale intenzívne, aby nenastal veľký skok medzi teplotami.

Hovorí sa, že srdcom domova je kuchyňa. V kuchyni sa varí, pečie, je to prirodzene najteplejšia miestnosť a preto v nej netreba veľa kúriť. Aby sme si jedlo naozaj vychutnali, ideálna teplota je 19-21 stupňov. Prílišné teplo v kuchyni môže spôsobiť nechutenstvo, únavu, bolesti hlavy či nevoľnosť. Po dovarení či dopečení je vhodné kuchyňu vyvetrať, aby sa do nej dostal nový, svieži vzduch. Budeme sa v nej cítiť lepšie, jedlo nám bude chutiť a po jedle budeme menej unavení.

A čo taká chodba? Existuje optimálna teplota aj pre vstupnú halu či chodbu?

Chodba, respektíve predsieň je vstupná miestnosť do bytu či domu. Je vhodné v nej udržiavať priemernú teplotu okolo 18 stupňov. Akékoľvek zvyšovanie tejto teploty je neekonomické, keďže do interiéru sa prepúšťa z vchodových dverí vonkajší vzduch, ktorý ju zakaždým ochladzuje. Naviac tu nezvykneme tráviť veľa času, takže vyššia teplota ani nie je potrebná.

Zhrňme si to. Optimálna teplota je niekde medzi 19-22 stupňov. Prílišné teplo ale ani chlad našej domácnosti neprospieva. Snažme sa udržiavať optimálnu teplotu v jednotlivých miestnostiach a vyhneme sa tak nežiadúcim vplyvom na naše zdravie a celkovú pohodu.

Mínusy nízkej teploty v domácnosti

  • vlhkosť v byte, vznik plesní
  • častejšie prechladnutia  a respiračné ochorenia
  • nízke teploty nevyhovujú izbovým rastlinám ani domácim miláčikom
  • nedostatočný komfort a pohodlie

Nevýhody vysokej teploty v byte či dome

  • vyššia spotreba energií, zvyšovanie nákladov na bývanie
  • nižšia odolnosť voči chladu, vznik alergií a chronických ochorení
  • nevyhovujúca vlhkosť vzduchu v domácnosti

Teplotu v domácnosti možno regulovať viacerými spôsobmi, napríklad vhodným rozmiestnením okien, strešnými oknami, tieniacou technikou – roletami  a žalúziami, kvalitným zateplením strechy  a stien, vhodnou izoláciou, ale aj pravidelným vetraním a temperovaním počas dlhšej neprítomnosti.