Energetická náročnosť budov

Pojem energetická náročnosť budov je často skloňovaným pojmom najmä v posledných rokoch, a to medzi odborníkmi, ale aj medzi laickou verejnosťou. Čo to vlastne znamená? V nasledujúcich riadkoch si povieme základné veci aj o energetickej náročnosti domov.

Či už dom vlastníte alebo sa ešte len chystáte stavať, je to aj spotreba energie, ktorá vás určite zaujíma. Energetickú náročnosť budovy charakterizuje u už existujúcich stavieb množstvo energie, ktorá sa  skutočne spotrebuje  pri vykurovaní, ohreve vody, osvetlení domu, ale aj pri chladení, vetraní rekuperáciou a tiež pri klimatizácii. Pri projektoch nových stavieb sa množstvo energie stanovuje výpočtom podle požiadaviek na štandardné užívanie budovy. 

Aké sú teda nároky na posudzovanie energetickej náročnosti budov, resp. domov?

Od roku 2013 sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sprísnili. Energetické triedy budovy sa určovali podľa celkovej dodanej energie, ktorá zahŕňala súčet energií potrebných na vykurovanie, ohrev teplej vody, chladenie, osvetlenie a prevádzku domácnosti. Od roku 2013 sa na energetickom štítku budovy začal uvádzať aj tzv. globálny ukazovateľ „primárnej energie“, ktorý okrem objemu dodanej energie hodnotí aj jej zdroj. To v praxi znamená, že budovy s vysokým podielom využitia obnoviteľných zdrojov energie získavajú výrazne lepšie energetické ohodnotenie ako ostatné stavby. Od 1. januára 2013 je realizácia budovy v nízkoenergetickom štandarde povinná a od roku 2020 je zákonom vyžadovaný štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie.

 Ako to dosiahnuť?

Pre dosiahnutie parametrov takmer nulovej budovy (TNB) je nevyhnutné zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie na minimum, a to pomocou kvalitného návrhu obalových konštrukcií budovy, pričom sa predpokladá využitie predovšetkým solárnych ziskov. Potrebné je aj znížiť množstvo energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie budovy.

V našich zemepisných šírkach je asi najpodstatnejšou a najdrahšou položkou vykurovanie domov a bytov. V súvislosti s vykurovaním, a s tým spojenou energetickou náročnosťou budov treba spomenúť ešte jeden pojem, a to merná potreba tepla na vykurovanie. Vyjadruje množstvo tepla (v kWh/rok), ktoré sa vzťahuje na jednotku plochy nebo objemu vykurovanej  časti budovy/domu. 

Čo sa týka vykurovania, môžeme hovoriť o nízkoenergetických domov alebo o pasívnych domoch. Oba typy domov sú medzi stavebníkmi populárne, pretože ich cieľom a hlavným zmyslom je odbremeniť majiteľov od platenia vysokých účtov, a tým aj pričiniť sa o zníženie spotreby energie z ohľadom na našu planétu a budúce generácie.

Aký je nízkoenergetický a aký je pasívny dom?

Nízkoenergetické domy sú budovy s veľmi nízkou spotrebou energie na vykurovanie. Základnými znakmi sú -   kompaktný tvar bez zbytočných výčnelkov, presklenné plochy sú orientované na juh, domy majú  nadštandardnú tepelnú izoláciu, na  reguláciu vykurovania využívajú tepelné zisky zo slnečného žiarenia, vetranie je zabezpečené rekuperáciou a merná potreba tepla na vykurovanie je max. 50 kWh/m2 /rok.  Dôležité je, aby jednotlivé komponenty domu boli vyvážené a vzájomne spolupracovali, inak ani nízkoenergetický dom nebude plniť svoj účel.

Pasívny dom spotrebuje v porovnaní s bežnou stavbou približne 10-krát menej tepla na vykurovanie – menej ako 20 kWh/(m2 .rok). Vďaka  tomu sa pasívny dom zaobíde bez klasickej vykurovacej sústavy.  Väčšinu roka si vystačí s tepelnými ziskami z dopadajúceho  slnečného žiarenia a s teplom z odpadového vzduchu a pod. Pasívny dom má niekoľko základných  znakov: základom je dobrý architektonický návrh, kompaktný tvar bez zbytočných výčnelkov, presklenné plochy sú orientované na juh, pričom ide o veľmi kvalitné zasklenie, má nadštandardnú tepelnú izoláciu a vzduchotesnosť, dôsledné riešenie tepelných mostov, vetranie pomocou rekuperácie, pričom  merná potreba tepla na vykurovanie je max. 20 kWh/(m2 .rok).

Pasívne domy ponúkajú ideálny spôsob naplnenia súčasných nárokov na bývanie. Spájajú v sebe nízke energetické náklady na vykurovanie a chladenie, zároveň poskytujú veľmi kvalitné vnútorné prostredie. V porovnaní s bežnými stavbami je ich energetická potreba nižšia o 80 – 90 %. Zníženie energetickej náročnosti pasívnych domov by nebolo možné bez kvalitného zateplenia, ktorého účelom je pocit príjemnej tepelnej pohody v interiéri v priebehu celého roka. Aj vetranie v takomto dome spĺňa požiadavky energetickej hospodárnosti domu - je účinné, do domácnosti prináša čerstvý vzduch, a to bez tepelných strát.

Pokiaľ uvažujete nad stavbou rodinného domu, myslite aj na jeho energetickú náročnosť a dobrú hospodárnosť. Investujte do kvalitných materiálov, zaujímajte sa o inovatívne technológie s vysokou účinnosťou, ale aj návratnosťou vašich finančných prostriedkov.